Autor je filozof a správca Nadácie otvorenej spoločnosti
Od roku 1875 je na svete zdokumentovaných viac než tristo politických atentátov na politických lídrov. Každý jeden z nich predstavoval extrémnu formu politického násilia s potenciálom rozvracať existujúce poriadky.
Mimochodom, do tejto množiny patrí aj séria atentátov vo Francúzsku a v západnom Nemecku v druhej polovici 50. rokov v rámci širšieho plánu KGB s príznačným názvom „Podnik na vyvolanie chaosu a rozvratu“.
Atentáty v diktatúrach sú iné než v demokraciách
Pri historickej analýze následkov atentátov sa ukázalo, že miera chaosu a rozvratu silne závisí od povahy politického prostredia.
Destabilizujúci efekt je najväčší v systémoch, kde je proces nástupníctva moci neformálny, resp. neregulovaný.
Demokratické režimy, osobitne tie, ktoré sú postavené na širších vládnych koalíciách, vychádzajú z analýzy ako oveľa odolnejšie. Atentáty na diktátorov menia inštitúcie a beh dejín, kým atentáty na demokratov nie.
Predpoklad, že po prvotnom šoku z atentátu sa život v demokratickom štáte vráti takpovediac do starých koľají, potvrdzujú aj viaceré tragické príklady z nedávnej minulosti, ktoré sa odohrali v Poľsku, vo Veľkej Británii či v Nemecku.
Je nespochybniteľné, že Slovensko je demokratickou krajinou, preto by nás závery výskumov po atentáte na Roberta Fica mohli aspoň trochu upokojiť. Žiaľ, znepokojenie je namieste a vyplýva zo spôsobu informovania o tejto udalosti.
Namiesto vecného odovzdávania informácií šokovanej verejnosti sa tu rozbehla skôr informačná operácia, v rámci ktorej všetko, čo sa deje, od vyšetrovania reakcie ochranky inšpekciou cez priebeh vyšetrovania atentátu až po zdravotný stav premiéra neinterpretujú predstavitelia vecne príslušných inštitúcií, ale výlučne dvaja ľudia – ministri obrany a vnútra. Na začiatku čiastočne aj minister životného prostredia (!).
Jedinou verejne exponovanou medicínskou autoritou je neosobný facebookový profil nemocnice v Banskej Bystrici, resp. jej riaditeľka, ktorá je však politickou nominantkou bez medicínskeho vzdelania.
Informačné operácie ako nástroj chaosu
Základným atribútom informačných, niekedy nazývaných aj psychologických operácií je ich vnútorná rozporuplnosť a netransparentný tok informácií. Verejnosť napríklad nevidí, kto alebo čo je primárnym zdrojom informácií, a preto nevie posúdiť, čo je faktická informácia a čo je už (nad alebo dez)interpretácia v podaní toho, kto informuje.
Všimnime si to na štyroch príkladoch. Ešte šestnásť hodín po udalosti médiá prinášali protichodné informácie, podľa ktorých bol premiér v stabilizovanom, no zároveň v život ohrozujúcom stave, pričom zdrojom informácie o ohrození života bol iba facebookový profil (!) predsedu vlády.
Na prípad bolo uvalené informačné embargo, no zároveň len pár hodín po udalosti sa na internete objavilo video strelca, v ktorom komentoval svoje pohnútky, a jeho zdrojom nemohol byť nikto iný ako doteraz nezistený predstaviteľ štátneho orgánu, pravdepodobne Úradu na ochranu ústavných činiteľov.
Do tretice, minister vnútra najskôr označil strelca za „osamelého vlka“, no už o dva dni neskôr to neplatilo a objavila sa verzia o organizovanej skupine. Údajne z dôvodu, že po čine došlo k manipulácii s jeho facebookovým účtom.
Keď sa obratom zistilo, že jeho profil zmazal samotný Facebook, minister obrany vysvetlil, že nemali na mysli zmazanie profilu Facebookom, ale bližšie neurčené manipulácie predtým.
Teraz nejde o to zisťovať, ako to naozaj bolo. Chcem poukázať na rozporuplné aspekty informovania o vyšetrovaní atentátu, ktoré nevyhnutne podkopávajú dôveru.
Bez ohľadu na to, ako to bolo, predsa ani bežnému laikovi nedáva zmysel, aby autorita zodpovedná za vyšetrovanie dobrovoľne vyzradila novú vyšetrovaciu verziu a tým varovala prípadných komplicov, ktorí – ak naozaj existujú – sa priamo od ministra vnútra dozvedeli, že majú zametať stopy.
A napokon, absolútne neprijateľné sú opakované vyjadrenia ministra vnútra o tom, že Slovensko je na „prahu občianskej vojny“, ktoré v takej dramatickej chvíli znejú ako priama výzva občanom, aby sa vyzbrojili.
Transparentnosť vyšetrovania
Poznatok, že demokratické systémy sú proti šokom z atentátov odolnejšie, však nesúvisí len s voľbami ako základnou črtou demokracie.
Ďalšou podmienkou toho, aby po atentáte nedošlo k erózii demokratických pravidiel, je, že vyšetrovanie povedie k posilňovaniu dôvery občanov v štátne orgány a inštitúcie.
A na to potrebujeme čo najväčšiu transparentnosť vyšetrovania a informovania o ňom. Z tohto hľadiska sa prvých desať dní po atentáte ukazuje ako jednoznačne premárnená príležitosť.
Politické deklarácie vo forme uznesení parlamentu alebo silné gestá, akým bolo spoločné stretnutie dosluhujúcej prezidentky s novozvoleným prezidentom, sú nepochybne dôležité a chvályhodné, ale samy osebe nemusia mať želaný dlhodobý efekt. No ešte nie je všetko stratené.
Bývalý diplomat Rastislav Káčer prišiel s dobrým nápadom na zriadenie osobitného parlamentného výboru, ktorý by dohliadal nad vyšetrovaním. Napríklad aj uniknutého videa so strelcom, ktoré nesie rukopis ruských bezpečnostných zložiek. (Ako sme videli aj po nedávnom teroristickom útoku v Moskve, po ktorom boli okamžite zverejnené videá so zadržanými podozrivými.)
Vplyvný český politický analytik Petros Michopoulos si všimol, že situácia, keď celú krízovú komunikačnú agendu preberú len ministri obrany a vnútra, sa podobá na vojenský, respektíve policajný režim, a upozornil aj na jeden tomu priliehajúci estetický detail, keď minister obrany s pohnutým hlasom vystupuje pred verejnosť v čiernom tričku a džínsoch. „To si azda pomýlil s castingom do seriálu Narcos,“ podotkol.
Informačné operácie ako hrozba
Nositeľka Nobelovej ceny za mier a jedna z najväčších novinárskych osobností dnešných čias Maria Ressa adresovala nedávno v rámci udeľovania Novinárskych cien slová podpory pre slovenských novinárov.
Upozornila, že ako novinárka na Filipínach po nástupe Rodriga Duterteho v roku 2016 zažila na vlastnej koži, k čomu vedie spojenie zlého politického úmyslu s technologickými možnosťami sociálnych sietí. Ako informačné operácie a zákerné manipulácie dokážu vyvolať nekontrolovateľnú, politicky organizovanú vlnu násilia.
„Filipíny boli jedným z ,laboratórií‘, kde sa testovali informačné operácie a kde sme boli ako tie Pavlovove psy. A Slovensko sú Filipíny Európy. Ste krajinou facebooku, vaša politika, váš verejný život, vaše systémy sú ovplyvňované informačnými operáciami podľa dizajnu samotných platforiem, ktoré nás údajne majú spájať.“
Sme proti tomu takmer bezbranní, no nemáme na výber – novinári aj politici musia pokračovať vo svojej práci a na to, aby sa to už úplne nezvrhlo, sa politická komunikácia musí vrátiť k vecnosti.
Je nemysliteľné, aby politici odmietali odpovedať štandardným médiám, ktoré dodržujú etické a profesionálne štandardy, a v protiklade k tomu uprednostňovali iba vlastné facebookové profily a pokútne médiá. Politickú komunikáciu treba dostať čo najviac preč z facebooku späť k štandardným, živým a moderovaným konverzáciám.
Neregulovaný informačný priestor sociálnych sietí je živnou pôdou polarizácie a tiež „ideálnym“ nástrojom pre informačné operácie s nejasným pozadím.
Nedovoľme, aby informovanie o takej tragickej a historickej udalosti, akou je atentát na premiéra, túto našu „filipínsku“ situáciu ďalej prehlbovalo.
